Oľga Bartošíková |

Oľga Bartošíková: Obrazy (1957 – 2013)

kurátor výstavy

12.09.2013 - 06.10.2013

Galéria Jána Koniarka v Trnave, Kopplova vila, Zelený kríček 3, Trnava

Autor, titul výstavy: Oľga Bartošíková: Obrazy (1957 – 2013)
Miesto konania: Galéria Jána Koniarka v Trnave, Kopplova vila, Zelený kríček 3, Trnava
Kurátor: PhDr. Štefan Zajíček
Vernisáž: štvrtok, 12. september 2013 o 16.30 hod, Galéria Jána Koniarka,
Kopplova vila, Trnava
Trvanie výstavy: 12.9. – 6.10.2013
  Galéria Jána Koniarka v Trnave v spolupráci so Záhorskou galériou Jána Mudrocha v Senici a Mestom Holíč pripravili výstavu Oľga Bartošíková Obrazy (1957 – 2013), usporiadanú v čase od 11. septembra do 6. októbra 2013 v Galérii Jána Koniarka, Kopplova vila, Zelený kríček 3 v Trnave. Výstava pripravená v cykle výstav Umelci Záhoria mala na jar svoju premiéru v Senici a v lete v Holíči.
Slovenská maliarka Oľga Bartošíková sa narodila 18. augusta 1922 v Holíči na Záhorí, kde aj prežila detstvo. Po maturite na gymnáziu v Skalici študovala v rokoch 1945 –1950 na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Jána Želibského. V roku 1951 sa vydala za známeho českého výtvarného kritika Ľubora Káru a v roku 1957 sa s manželom a dcérami Darinou a Elenou presťahovala do Bratislavy, kde sa neskôr stala členkou vtedajšieho Zväzu slovenských výtvarných umelcov. V rokoch 1958 spolu s Jarmilou Čihánkovou, Tamarou Klimovou a Vierou Kraicovou založili Skupinu 4, ktorá existovala do roku 1967. V súčasnosti je akademická maliarka Oľga Bartošíková členkou Slovenskej výtvarnej únie – Spoločnosti voľných výtvarných umelcov v Bratislave, zúčastňuje sa na každoročných výstavách a činnosti tohto profesijného združenia.
Od začiatku 60. rokov doteraz usporiadala Oľga Bartošíková osemnásť samostatných výstav a zúčastnila sa na desiatkach spoločných výstav na Slovensku a v zahraničí. Venuje sa prevažne voľnej výtvarnej tvorbe – komornej maľbe, v 70. a 80. rokoch však realizovala aj diela v architektúre na Slovensku a v Čechách. Diela Oľgy Bartošíkovej sa nachádzajú v zbierkach slovenských galérií a v súkromných zbierkach.
Celoživotné maliarske dielo akademickej maliarky Oľgy Bartošíkovej prešlo počas vyše šesťdesiatich rokov mnohotvárnym vývojom v oblasti portrétu, figurálnej kompozície a zátišia. V prvej etape (v druhej polovici 50. rokov 20. storočia) prezentovanej na výstave vychádzalo z expresionizmu v plošnom dekoratívnom prístupe. V uvoľnených plodných 60. rokoch autorka rozvinula znakovú podpovrchovú abstraktnú tvorbu často až tragických, osamelých postáv pomníkov a horiacich katedrál podaných v bohatých štruktúrach pastózneho rukopisu pripomínajúcich v tom čase aktuálne štrukturálne maliarstvo informelu. Na prelome 60. a 70. rokov vynikla inštaláciami celého prostredia objektov inšpirovaných novou figuráciou vo fragmentoch aktov, prevažne ženského tela v plošných siluetách s kompozíciami jednotlivých zmyslov – očí, rúk a úst. Od začiatku 70. rokov po nástupe normalizácie sa maliarka venuje zátišiu hyperrealistických obrazov často zväčšených jabĺk, pomarančov, citrónov, maľovaných v plošných, farebne kontrastných žiarivých farbách, neskôr zobrazených so sklenými pohármi alebo fľašami s reflexami odrazov na skle, precíznosťou vypracovania detailov pripomínajúcich staromajstrovské holandské zátišia. V 80. rokoch autorka maľuje zátišia so štetcami a farbami, pričom vytvára aj figurálne námety. Od polovice 80. rokov po strate domu v rodnom meste stvárňuje svoje spomienky vo figurálnych rodinných portrétoch, kompozíciách, polakte alebo v meditatívnom cykle Okná, čerpajúcom najmä z fragmentov už neexistujúceho domu. Najnovšie maliarku opäť výtvarne zaujíma prostredie holíčskeho zámku doplnené charakteristickými motívmi starých stromov a farebných koní. V ostatných rokoch sa objavujú zátišia, ale aj figuratívne námety na hranici nového konkretizmu a abstrakcie. Celé dielo sa ďalej preduchovňuje do abstraktných meditatívnych polôh na tému pominuteľnosti až zániku vecí i ľudí.
Maliarka Oľga Bartošíková je osamelým bežcom na slovenskej výtvarnej scéne, ide cestou budovania vlastného maliarskeho programu bez bližších interakcií s ostatnými výtvarníkmi či skupinami. Výstava jej celoživotnej maliarskej tvorby má prispieť k hlbšiemu poznaniu jej neopakovateľného prínosu do vývoja slovenského výtvarného umenia. K výstave je vydaná aj publikácia s farebnými reprodukciami diel autorky.
Štefan Zajíček